Špeciálna základná škola, Jesenského 13, 942 01 Šurany 

 

 

Koncepcia boja proti extrémizmu

 

 

 

Extrémizmus, radikalizácia - definícia, znaky

 

Cieľom predkladaného textu je poskytnúť pedagogickej, ako i širšej verejnosti základnú orientáciu o probléme radikalizácie a extrémizmu, jeho formách a nebezpečnosti. Učiteľom i rodičom ponúkame stručný prehľad odbornej terminológie, príklady (riešené prípady) z reálneho života na ilustráciu a návrhy metodického prístupu v rámci vyučovania v škole (napr. občianskej náuky, etickej výchovy, dejepisu, multikultúrnej výchovy, mediálnej výchovy ap.). Text predstavuje teoretický a metodický zdroj inšpirácie pre učiteľov pri príprave na vyučovanie zložitých spoločensko-politických tém a výziev súčasnosti.

 

Úvod a popis (výklad) kľúčových pojmov

Aj keď situáciu v oblasti radikalizácie a extrémizmu možno v Slovenskej republike (ďalej „SR“) považovať za relatívne stabilnú, nie tak vyhranenú ako v iných krajinách, je potrebné, aby sa k možným zmenám pristupovalo predvídavo. Nárast radikalizácie obyvateľstva v krajinách za hranicami Európskej únie (ďalej len „EÚ“) postihnutých vnútornými konfliktami, vznik ozbrojených skupín s extrémistickou ideológiou v týchto oblastiach a zapájanie sa občanov krajín EÚ do takýchto konfliktov ovplyvňuje aj situáciu v SR. Preto je nevyhnutné sústrediť pozornosť na skorú prevenciu radikalizácie a elimináciu faktorov, ktoré ju podmieňujú. Predkladaný materiál reflektuje zároveň požiadavky vyplývajúce zo Stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ v oblasti predchádzania násilnému extrémizmu a radikalizácii.

Viaceré európske krajiny (napr. Belgicko, Francúzsko, Nemecko, či Rakúsko) majúskúsenosti s prípadmi mladých radikálov, ktorých zlákali myšlienky boja za obranu krajiny, ktorú považujú za svoj pravý domov (napr. vojnou zmietaná Sýria). Po návrate naspäť sa stávajú reálnou hrozbou a to nielen ako vycvičení radikáli, ale aj ako potenciálni náborári. Podobná situácia, našťastie, v oveľa menšom meradle sa vyskytla v súvislosti s krízou na Ukrajine. Prostriedkom šírenia radikalizmu (návody, námety, možnosti ako a kde sa zapojiť do vojnových konfliktov) je vo veľkej väčšine prípadov internet.

Predovšetkým sociálne siete veľmi často slúžia na šírenie radikálnych myšlienok a umožňujú ľahké združovanie veľkého počtu ich zástancov. Ohrození sú najmä mladí ľudia, ktorí, ako vieme, denne strávia na internete veľkú časť svojho času, preto je potrebné venovať prevencii a zvyšovaniu povedomia o radikalizácii a extrémizme väčší priestor, čo je cieľom aj predkladaného materiálu.

 

 

V kontexte definície kľúčových pojmov je potrebné povedať, že legálna definícia pojmu extrémizmus v slovenskom trestnom zákone neexistuje. Navyše tento pojem nenájdeme explicitne ani v žiadnej medzinárodnej zmluve alebo právnom dokumente EÚ. Slovenský právny poriadok rozoznáva len trestné činy extrémizmu, priestupky extrémizmu, pojmy extrémistická skupina a extrémistický materiál.

Za extrémizmus sa považujú verbálne, grafické, fyzické alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem so zreteľnými prvkami intolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, základným ľudským právam, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku. (Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019)

Extrémizmus možno deliť podľa rôznych kritérií. Pre nás naďalej ostáva najpodstatnejším delenie na pravicový extrémizmus (vychádza z ideí rasizmu, fašizmu, nacizmu a neonacizmu, často nacionalizmu) a ľavicový extrémizmus (vychádza z ideí komunizmu, marxizmu a anarchizmu). V našich spoločenských podmienkach sa možno stretnúť ešte s náboženským extrémizmom a ekologickým extrémizmom.

Pravicový extrémizmus predstavuje „súhrn postojov, spôsobov správania a akcií, ktoré sú buď organizované alebo nie, ktoré vychádzajú z rasisticky alebo etnicky podmienenej sociálnej nerovnosti človeka, vyžadujú etnickú homogenitu národa a odmietajú princíp rovnosti zakotvený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, zdôvodňujú prednosť spoločenstva pred indivíduom, odmietajú pluralizmus hodnôt liberálnej demokracie a demokraciu chcú definovať ako spiatočnícku“ (www.minv.sk)

 Ľavicový extrémizmus ideologicky vychádza z anarchistických, antiglobalistických, antikapitalistických a marxistických teórií, pričom odmieta vonkajšiu autoritu a presadzuje myšlienky tzv. „slobodného“ jednotlivca. Ďalej sa vyznačuje sociálnymi a triednymi predsudkami, sympatizuje s historickým komunizmom a anarchizmom. Prívrženci chcú zaviesť sociálno-komunistický režim alebo anarchiu. Pokúšajú sa o absolútnu rovnosť v spoločnosti. V priebehu 20. storočia sa dostali do popredia otázky ľudských práv, ochrany prírody a imigrácie. (www.minv.sk)

Pre náboženský extrémizmus je podstatné najmä to, že netolerantným spôsobom presadzuje suverenitu náboženskej spoločnosti alebo organizácie pred princípmi a hodnotami demokratického štátu. V prípade náboženského extrémizmu možno pozorovať extrémistické smery vo veľkých náboženstvách, ktorých väčšia časť je neextrémistická ale aj samostatné extrémistické kulty a sekty. Znakmi, ktoré definujú extrémistickú náboženskú organizáciu alebo spoločnosť je autoritárske riadenie, fundamentalizmus, fyzická alebo ideová uzavretosť, selekcia informácií, utajovanie štruktúr, náuky a konfliktnosť.

Ekologický alebo environmentálny extrémizmus smeruje proti suverenite a hodnotám demokratického ústavného štátu výrazne netolerantným presadzovaním subjektívne definovaných záujmov prírody, či jej podstatných neľudských súčastí.

 

 

 

 

Proces, ktorý predchádza tomu, aby sa človek stal páchateľom trestného činu extrémizmu, prípadne členom extrémistickej skupiny, nazývame radikalizáciou. Radikalizácia je dlhodobým vnímateľným javom, je o to nebezpečnejšia, že radikalizujúci jednotlivec sa denno-denne dostáva do určitých sociálnych vzťahov. Je zrejmé, že počas procesu radikalizácie môže ovplyvniť mnoho ďalších osôb, najmä rovesníkov z radov spolužiakov/čiek. Avšak toto neznamená, že každý človek, ktorý si osvojí nový systém hodnôt, ich musí nevyhnutne začať v praxi realizovať násilnou formou. Je treba vždy brať do úvahy, že v každej z jednotlivých fáz radikalizácie je možné intervenovať a zastaviť proces radikalizácie.

Radikalizácia označuje proces, v ktorom jednotlivci alebo skupiny pod vplyvom radikálnej politickej alebo náboženskej ideológie opustia hodnotový systém danej krajiny a osvoja si nový systém hodnôt, ktoré nie sú v súlade so základnými princípmi demokratickej spoločnosti (uznanie zvrchovanosti ľudu, rozhodovanie na základe väčšiny pri garantovaní práv menšiny, uplatňovanie základných práv a slobôd, dodržiavanie princípu zákonnosti). S takýmto osvojením radikálnej ideológie a oddelením jednotlivca od systému morálnych a právnych noriem existujúcich v demokratickej spoločnosti sa zvyšuje odhodlanie realizovať radikálnu ideológiu v praxi násilnými spôsobmi. Toto môže niekedy viesť až k použitiu prostriedkov terorizmu. (Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019)

Spoločnosť vždy reflektuje aktuálne dianie a v súčasnosti ňou rezonuje najmä téma imigrácie, utečencov. Názory na tento jav sa rôznia a sú základom vzniku radikálnych názorov a riešení. Formovaniu názorov a postojov dopomáha vo veľkej miere rodina, kamaráti, iné blízke prostredie, kde sa jednotlivec najčastejšie pohybuje. Vzdelávacie inštitúcie sú priestorom, v ktorom si mladý človek rozvíja občianske kompetencie orientované na formovanie kritického myslenia a utváranie objektívnych názorov a postojov.

V súvislosti s už spomenutou utečeneckou krízou sa najmä mladí ľudia vyjadrujú nenávistne na sociálnych sieťach. Pod dojmom anonymity, ovplyvnení okolitým prostredím a masmédiami, si neuvedomujú závažnosť svojich vyjadrení, ktoré môžu zakladať skutkovú podstatu niektorého z trestných činov extrémizmu. Práve spočiatku nevinne znejúce slová, ktoré by jednotlivec nikdy nebol schopný zrealizovať, môžu vyznieť ako vyhrážanie, hanobenie rasy, národa alebo podpora skupín, ktoré potláčajú základné ľudské práva.

Doposiaľ sme toto mohli pozorovať najmä pri futbalových chuligánoch. Väčšinu z nich tvoria muži vo veku od 14 do 28 rokov. S pribúdajúcim vekom počet chuligánov rapídne klesá. Vzdelanie futbalových chuligánov je rôzne, od základného až po vysokoškolské. Ide o jednotlivcov z rôznych sociálnych skupín a rozoznať ich možno podľa oblečenia špeciálnych značiek. Rasisticky motivovaných chuligánov môžeme identifikovať aj nepriamo z hovorových prívlastkov, keď sú ich pokriky na zápasoch ladené rasisticky, antisemitsky a xenofóbne, ďalej z názvov takýchto skupín, ktoré tiež môžu mať rasistický podtón. Podobne sa často objavujú transparenty, vlajky a tetovania na ich tele.

Celkovo je pravicový extrémizmus často lákadlom pre mladých ľudí, ktorí sa nevedia zaradiť, v škole a v okolí nezapadajú a chcú niekam patriť. V prostredí pravicového extrémizmu ich popularita stúpa priamo úmerne s počtom protiprávnych skutkov a táto situácia im vyhovuje.

 

 

 

 

Pojem trestné činy z nenávisti (v anglickom jazyku hate crimes) nie je v slovenskom trestnom zákone definovaný. V trestnom zákone je však upravený osobitný motív, ktorý zahŕňa všetky trestné činy motivované nenávisťou k akejkoľvek sociálnej skupine. Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu v úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, či náboženskému vyznaniu.

Je potrebné zdôrazniť, že sa ich môžu dopustiť nielen osoby, ktoré sú členmi alebo sympatizantmi extrémistických zoskupení, ale páchateľom môže byť ktokoľvek u koho sa preukáže takýto osobitný motív konania. (Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019)

Nebezpečnosť nenávistných výrokov, prepojenie futbalových chuligánov a pravicových extrémistov, spolu s niektorými politickými stranami možno dnes už pozorovať na viacerých zhromaždeniach. Často je vidno, že jasné hranice medzi týmito radikálnymi skupinami sa pod vplyvom potreby boja proti niečomu nebezpečnejšiemu (z ich pohľadu nebezpečnému) zmazávajú.

Podľa štatistík za rok 2015 boli páchateľmi trestných činov extrémizmu až v polovici prípadov osoby vo veku 18 – 25 rokov. Najčastejším spôsobom páchania skutkov bolo konanie v prostredí internetu tak, že osoby verejne prejavovali sympatie k rôznym hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody formou podpory a propagácie týchto hnutí, prípadne dochádzalo k hanobeniu rasy, národa a presvedčenia. (Štatistiky Policajného zboru, prehľad trestných činov extrémizmu a ich páchateľov)

Používanie symbolov - čísla, znaky, písmená

Symboly používané pravicovými skupinami

88 – HH - Heil Hitler! (číslica 8 znamená ôsme písmeno abecedy, teda H, často sa možno stretnúť práve s touto číselnou kombináciou)

18 – AH - Adolf Hitler (podobne ako v predchádzajúcom prípade, písmeno A značí 1 a písmeno H predstavuje 8)

- SS - symbol zbraní SS (z nemčiny Waffen SS, podoba bleskov sa často napodobuje rýchlym napísaním čísel 44)

Symboly používané ľavicovými skupinami

- anarchistické

- ekologický extrémizmus

Symboly používané radikálnymi náboženskými skupinami

- Islamský štát

 

 

 

Hlavné strategické ciele koncepcie

So zreteľom na situáciu na Slovensku a na vývoj extrémistickej scény za obdobie posledných rokov boli stanovené štyri základné strategické ciele koncepcie.

• Posilniť odolnosť komunít a jednotlivcov voči nedemokratickým ideológiám a extrémizmu.
• Zvyšovať povedomie o prejavoch a spoločenskej závažnosti extrémizmu a následkoch radikalizácie.
• Efektívne monitorovať a odhaľovať trestné činy extrémizmu, stíhať ich páchateľov.
• Vytvárať inštitucionálne a personálne kapacity pre štátne orgány plniace úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.

 

Záver

Ochrana demokracie a jej základných atribútov pred snahami o jej narušenie totiž nemôže byť len úlohou orgánov štátu, ale je v záujme všetkých jej občanov.